Keď moji starí rodičia pred štyrmi rokmi umierali, moja mama prežívala veľmi ťažké životné obdobie. Doma bola neustále prítomná otázka, čo sa stane, keď jej milovaní rodičia už nebudú medzi nami. Fakt, že moja mama je lekárka – človek, ktorý sa učil o smrti a umieraní, ktorý sa so smrťou stretol mnohokrát – nezmenil nič na tom, čo emocionálne a intenzívne prežívala. Fascinovalo ma to. Neistota, zúfalstvo a strach matky boli rovnaké ako u všetkých ostatných. Bola to moja inšpirácia k vytvoreniu hlavnej postavy Kamily, ktorá s mamou nesie do istej miery podobné znaky.

Rozhodol som sa nakrútiť film o smrti a umieraní, kde by tajomstvo smrti a najmä strach z nej boli prítomné v každom zábere. Aby ste mohli zažiť tieto témy, musíte ich precítiť v čase a priestore. Zvolil som špecifický filmový jazyk, ktorý využíva kinematografiu pohybovo a kompozične s komplikovanými dlhými „jednozáberovkami“, ktoré naplno skúmajú časopriestor filmu.

Sprevádzanie je krátkometrážny film o nepeknej časti umierania – „O čakaní na smrť“, ako upozornil legendárny režisér Béla Tarr, s ktorým som mal možnosť o projekte rozprávať. Podľa môjho názoru je film predovšetkým o uvedomení si skutočnosti, že najhoršou smrťou je zomrieť sám.